Prístupy
Dialogické a kolaboratívne prístupy sú postmoderné prístupy. Nezakladajú sa na hľadaní „pravdy“, príčin, nenahliadajú na človeka z pohľadu nejakej jednej teórie, ktorá by mala za sebou „silný príbeh“.
Pre oba tieto prístupy je charakteristické, že profesionáli, ktorí ich uplatňujú, nevystupujú v roli neomylného experta, ktorý by „vedel“ a rozdával rady. K poznaniu prichádzajú spoločne s druhými. Klient je expert sám na seba a k hľadaniu riešení ho treba len vhodným spôsobom podporiť. V rámci rôznych procesov (poradenstva, konzultácií, workshopov, facilitácií…) podporujú účastníkov/klientov, aby spoluvytvárali nové možnosti konania a začali vnímať iné perspektívy… Veľmi dôležitú úlohu pritom zohráva reflexia (reflektovaná zámerná aktivita), či už sebareflexia, ako aj reflexia zúčastnených, či prizvaných osôb.
Vo všeobecnom zmysle slova je dialóg schopnosť citlivo reagovať a odpovedať, prítomná v celom našom živote. Podľa profesora J. Seikkulu sa rodíme do dialógu. Dialóg však môžeme použiť aj s určitým zámerom ako profesionáli – prispieť k tomu, aby začala lepšie fungovať komunikácia, aby sa ľudia začali počúvať a hovoriť spoločne. Dialóg je teda základom života, ako aj spôsobom pomáhania.
Kolaboratívny prístup (z angl. collaborative approach) sa začal rozvíjať od 70. rokov 20. storočia v USA a v súčasnosti sa šíri po celom svete. Tento prístup je najviac spájaní s menami psychologičky H. Anderson a psychiatra H. Goolishian. Tento prístup nadväzuje na rodinnú a systemickú terapiu, nenazerá však na klienta prostredníctvom optiky akejkoľvek teórie, modelu alebo diagnostického manuálu, ale pristupuje k nemu ako k rovnocennému partnerovi v konverzácii. Profesionál facilituje dialóg, pri ktorom sa spoločne hľadajú významy, nové perspektívy, či rôzne uhly pohľadu a možnosti. Cieľom dialógu je zvyšovať silu jednotlivcov pre aktívne konanie a ich presvedčenie o tom, že skutočne môžu naplniť svoje ciele.
Pôvodne boli tieto prístupy využívané hlavne v (psycho)terapii, avšak ich využitie je naozaj široké – v poradenstve, v rámci sociálnej práce, komunitnej práce, pri výskume, či výučbe, pri tímovej práci pomáhajúcich profesií atď. Niektorí o týchto prístupoch dokonca hovoria, ako o „spôsobe bytia vo svete“.
Piliere:
Dialóg a dialogickosť
Dialóg vo všeobecnosti je diskusia, výmena, konzultácia atď. (Oxfordský slovník, 2018). Pre nás je dialogickosť základným spôsobom komunikácie – „byť znamená byť v dialógu“. A nás v IDP mimoriadne teší byť v dialógu (viď. názov nášho webu). Ako sme už spomínali v rámci prístupov – dialóg je schopnosť citlivo reagovať a odpovedať. Je to forma vzájomného poznávania, zdôrazňuje neukončenosť a neustálu premenlivosť ako nutné podmienky bytia a ľudského života (Nepustil, Novotná, 2013). Ako profesionáli prispievame k tomu, aby začala lepšie fungovať komunikácia, aby sa ľudia začali počúvať a hovoriť spoločne. Dialóg je pre nás formou práce a spôsobom pomáhania v rôznych náročných situáciách, ku ktorým nás prizvete.
Spolupráca
Spolupráca je činnosť, na ktorej sa podieľajú viacerí ľudia s cieľom niečo vytvoriť alebo dospieť k spoločnému cieľu (Oxfordský slovník, 2018). V rámci kolaboratívnej praxe je spolupráca hlavným predmetom záujmu. Pre nás je spolupráca spoločnou zodpovednosťou všetkých zúčastnených, prizvaných aktérov, ktorí sa podieľajú nielen na probléme, ale dokážu sa spolupodieľať aj na jeho riešení. Žiadny “problém” nevzniká samostatne, ale v rámci systému vzťahov. Každá situácia, pri ktorej sa hľadá riešenie, potrebuje nevyhnutne spoluprácu na to, aby riešenie bolo efektívnejšie a udržatenejšie. My v IDP vám radi pomôžeme a podporíme vás pri hľadaní riešení dialogickým a spolupracujúcim spôsobom.
Multidisciplinarita
Multidisciplinarita je kombináciou alebo zapojením niekoľkých akademických disciplín alebo odborných špecializácií do prístupu k téme alebo problému (Oxfordský slovník, 2018). My, v IDP, ju vnímame ako starostlivosť integrovanú tímovým prístupom pomoci, ktorý pomáha otvárať nové paradigmy pri riešení problémov. Zahŕňa oveľa komplexnejšie hodnotenie možností a plánovanie takých postupov pri jednom prípade, kde sú zohľadňované dialogické procesy spolupráce všetkých aktérov. Teda aj tých, ku ktorým postup smeruje. Jednotlivé intervenčné plány pre klientov a poskytovanie starostlivosti sa stáva spoločnou zodpovednosťou a nádejou na úspech všetkých.
Multidisciplinarita v IDP sa pridržiava východísk Taos Institute (2018), ktoré prispievajú k rozvoju novej éry poradenských a podporných služieb s cieľom vytvoriť trvalo udržateľné vplyvy svojich osobitostí a inovatívnych prístupov pri budovaní pozitívnych zmien, ako aj odolnosti v tímoch, organizáciách a komunitách.
Zásady multidisciplinárnych tímov (MDT) podľa IDP:
- tímový prístup zahŕňajúci všetkých špecialistov ako spojencov, vrátane prijímateľa a poskytovateľa podpornej starostlivosti, ktorý zohľadňuje psychosociálne aspekty starostlivosti;
- pravidelná komunikácia medzi členmi tímu a prijímateľom starostlivosti;
- prístup k celému radu terapeutických možností využívajúcich spolupracujúce a dialogické prístupy;
- klienti by mali byť zapojení do diskusií o svojej starostlivosti a manažmentu a
mali by dostať včasné a primerané informácie o postupoch zvolenej starostlivosti profesionálmi.
Dôkazy z multidisciplinárnych praxí vo viacerých krajinách potvrdzujú, že MDT môže zlepšiť kvalitu života, a že terapeutické rozhodnutia prijaté multidisciplinárnymi tímami sú oveľa viac v súlade so spokojnosťou prijímateľa starostlivosti. MDT výrazne znižujú priemer dĺžky starostlivosti a jej počtu počas života prijímateľa. Štúdie ukazujú pozitívny vplyv komplexného, multidisciplinárneho tímového prístupu.
Alternatívne na prijímateľov zamerané modely poskytovania starostlivosti, ako napríklad multidisciplinárna starostlivosť a interdisciplinárne alebo spoločné riadenie prípadov, sa považujú za reakcie na zmenu v posune k rovnováhe starostlivosti. Ide o posun od historicky prevažne inštitucionalizovaného modelu na model komunitnej starostlivosti.